Národné spievanky (Mikuláš Moyzes)

From ChoralWiki
Jump to: navigation, search

Music files

L E G E N D Disclaimer How to download
ICON SOURCE
Icon_pdf.gif Pdf
Icon_snd.gif Midi
File details.gif File details
Question.gif Help
  • CPDL #29942:     
Editor: Jan Pallas (submitted 2013-08-23).   Score information: A4, 35 pages, 590 kB   Copyright: CPDL
Edition notes:

General Information

Title: Národné spievanky
Composer: Anonymous (Traditional)
Arranger: Mikuláš Moyzes

Number of voices: 4vv   Voicing: SATB
Genre: SecularFolksong

Language: Slovak
Instruments: A cappella

First published: 1939

Description: Edícia Spevom hučte, doliny, Turčianský Sv. Martin

External websites:

Original text and translations

Slovak.png Slovak text

I.
1. Pod Muráňom, v tej doline,
čierny havran vodu pije.

2. Pije si ju veľkým žiaľom,
plače dievča za šuhajom.

II.
1. Anča čierna, bud’ mi verná,
kto by teba nemiloval, bol by šelma.
2. A ja šelma, ja nič nemám,
iba jednu košelienku, i tu predám.

III.
1. Mariška! nepolievaj chodníčky!
Príde k tebe milý tvoj,
zamaže si čižmičky.

Ružička! tá červená ružička!
Bozkajme si, môj milý,
naše červené líčka.

IV.
Tečie voda z javora,
mojej milej do dvora,
tečie voda, aj potok,
mojej milej pod oblok.

2. Pod oblôčkom pískajú,
von ťa, milá, volajú:
Poďže, milá, poďže von,
máš milého pred domom.

3. Čo ma po tom vo dvore,
mám milého v komore,
aj ten leží v nemoci,
veď mi zomre tej noci.

V.
Ovce moje, len pomalu,
nekonajte vel’mi moju starú hlavu,
lebo ked’ sa ja dokonám,
neviem komu vás zanechám,
a potom sa šiky miky rozídete,
akže vy mňa, ovce moje zabudnete.

VI.
1. Ej, hora, hora, hora vysoká!
Kto ťa bude, hora, rúbať,
keď ja budem mašírovať?
Ej, hora, hora, hora vysoká!

2. Ej, lúka, lúka, lúka zelená!
Kto ťa bude, lúka, kosiť,
keď ja budem šabľu nosiť?
Ej, lúka, lúka, lúka zelená!

3. Ej, žitko, žitko, žitko beľavé!
Kto ťa bude, žitko, žati,
keď ja budem v gliede stati?
Ej, žitko, žitko, žitko beľavé!

4. Ej, vínko, vínko, vínko červené!
Kto ťa bude vínko piti,
keď ja budem krv cediti?
Ej, vínko, vínko, vínko červené!

5. Ej, ruža, ruža, ruža voňavá!
Kto ťa bude, ruža, trhať,
keď ja budem v hrobe ležať?
Ej, ruža, ruža, ruža voňavá!

VII.
1. Ani tak nehorí svieca farárovi,
ako dievča horí k svojmu frajárovi.

2. Ani tak nehorí v kostole kahanec,
ako dievča beži, keď ide na tanec.

3. Ničoho mi nežiaľ, len môjho milého,
že sme tak ďaleko jeden od druhého.

VIII.
1. Dosti som sa nachodil,
tmavých nocí nablúdil;
bola zima, blato, nič som nedal na to,
len som dievča navštívil.

2. Pred Vianoci v ten týždeň
chodievals k nám každý deň,
ale už nechodiš, azda sa ma bojíš?
Čo by sa bál, už prídem.

IX.
1. Vydala mamka, vydala dcéru do cudzej krajiny;
zakázala jej, prikázala jej, aby neprišla k nej.

2. Za sedem rôčkov, za sedem týždňov aj za sedem hodín.
Jaj, mamko moja, to je za veľa, ja vám to nezdržím.

3. Ja sa urobím vtáčkom jarabým a ja k vám priletím,
a do zahradky sadnem do hriadky, na bielu ľaliju.

4. Keď ona vyschne, keď ona vyschne, veď ja ju polejem,
ani rukami, ani kupami, len môjmi slzami.

5. Keď ma budete, mamičko moja, dolu s nej sháňati,
tak vám ja budem v mojej žalosti odpove dávati:

6. Ej, dobre vám je, mamička moja, medzi tou svojinou,
ale mne beda, beda, prebeda, medzi tou cudzinou.

X.
1. Povedal mi jeden chlapec, že já neviem chleba napiecť,
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, chleba napiecť.

2. A ja som si rozmyslela, chleba som si ja upiekla.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, ja upiekla.

3. Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrkou kocúr dudal.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, kocúr dudal.

4. A v prostriedku taká osla, čo si chlapci nože ostria.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, nože ostria.

XI.
1. Čie sa to ovečky na tom grúni pasú?
To sú Janíkove, čo ho vešať idú.

2. A keď ho už viedli cez to šíre pole,
milá naňho volá: vráť sa srdce moje.

3. Akože sa vrátim, keď som okovaný,
čakajú ma kati, pod šibenicami.

4. Nevešaj ma kate, nevešaj ma hore,
kým sa ja odberiem od otca, matere.

XII.
1. Kázala mi mati biele húsky hnati,
ta dolu, ta dolu k mlynárovej hati.

2. Chytila mlynárka širokú lopatu,
zabila mi húsku, najkrajšiu, chochlatú.

3. Počkaj ty mlynárka, čo sa tebe stane,
ak moja husička na nôžky nestane.

4. Hotuj sa mlynárka do panského práva,
lebo moja húska na nôžky nestáva.

5. Počkaj ty mlynárka, urobim ti škodu,
stanem na mlynicu, odrazím ti vodu.

XIII.
1. Stávaj Hanzo hore,
na banu klopajú,
ak neskoro prídeš,
fárat ti nedajú.

2. Neskoro som prišiel,
fárat mi nedali,
ešte ma hutmanskou
palicou vyprali.

3. Abyže vám zanát
s vašimi banami,
ked ste ma nabili,
fárajte si sami.

XIV.
1. Hej! pofukuj, povievaj, vetríčok voňavý,
poráňaj, pozrážaj rosičku pred nami.

2. Hej! horička zelená dal by ťa pozlátiť,
keby sa mi chcela frajerka navrátiť.

3. Hej! Poľana, Poľana, celá si zoraná,
zorali ťa chlapci v noci pri mesiaci.

4. Hej, pijú chlapci, pijú v kamennej pivnici,
všetko ľudia vravia, že sú to zbojníci.

XV.
1. Budzil som ca, budzil, nechcelas hore stac,
povedala si mi, že sa ci chcelo spac.
Keď sa ti chce spac, teda sa vyspi, ale si,
dzievča viac na mňa nepomysli.

2. Požičaj mi, milá, tej tvojej laterne,
nach sa ci podzívam na tvé oči čierne.
A ja jej nemám, hľadaj si ju sám,
v komore za dverma, tam je má laterna.

3. Požičaj mi, milá, tej tvojej laterne,
nach sa ci podzívam na tvé oči čierne.
Na okne sirka, kremeň, ocieľka,
zahreš si šuhajko a podz podívaj sa.

XVI.
1. Nieto, nieto v šírom svete milšieho,
jako já mám milovnika jedného;
tri ročky chodil ku mne,
sľuboval, že ma vezme,
a odvrátil svoje srdce ode mne.

2. Kamže ty už môj najmilší chodievaš,
že ty za mňa zarmútenú zabúdaš?
Povedzže mi ešte raz, či tvá láska je len špás,
či ty mňa už zarmútenú tak necháš?

XVII.
Dobrú noc, má milá, dobrú noc,
nech ti je sám Pán Boh na pomoc.
Dobrú noc, dobre spi,
nech sa ti snívajú sladké sny.
Dobrú noc, dobre spi,
nech sa ti snívajú o mne sny.

XVIII.

1. Páni, naši páni,
Pán Boh vás pobije
za tú mladú čeľaď,
čo v hárešte hlivie.

2. Už odbila jedna
z polnoci hodina,
ešte sa moj milý
tam po vonku túla.

3. Tam po vonku túla,
veselo si spieva,
nejedno dievčatko
hore hláku dvíha.

XIX.
1. Dolnú bránu za päť rôčkov stavali,
pred nou, za nou mládenci sa rúbali
Vtedy bolo sveta žit, gverkom a haviarom bit,
z krčmy na fraj a z fraja do bani ist.

2. Na Vinšachte striebornýma lónajú,
už krčmárky ani vydat nemajú.
Ked nemajú, to je kríž, pime na borg, tovaryš,
pime na borg až do rana, tovaryš.

3. V tej Štiavnici velmi strmie chodníčke,
šiel by na fraj, zodraľ by si čižmičke.
Čižmičke obuv nový a strieborné podkovy,
ešte takie nikto nemal na nohy.

XX.
1. Keď som šiel cez pole, cez pole krásnô,
videl som dievča, čo húsky páslo;
pod stromom pekným, krásnym zeleným
žalostne plakalo a pod nim stálo.

2. Nič neplač, nič nežiaľ, moja dušička,
vezmi si ručníčok, utri si líčka,
červené líčka ako jabĺčka,
nič neplač, nič nežiaľ, moja dušička.

XXI.
1. Šuhajova mati,
ej, tak mi dobre praje,
kade ja chodievam,
tie chodníčky kľaje.

2. Šuhajova mati,
ei, tak mi dobre nepraj,
kade ja chodievam,
tie chodníčky nekľaj.

3. Šuhaju, šuhaju,
ej, čo sa ti nedejem,
či nerada robím,
či sa nezasmejem.

4. Mohla by som sa ti,
ej, šuhaju dobre diať,
akby šla za teba,
mohol by si ma vziať.

XXII.
1. Široký jarčok, bystrá vodička,
napoj mi, milá, môjho koníčka!
Ja ho nenapojím,
lebo sa ho bojím,
že som maličká.

2. Tvoj koník vranný, ostrokovaný,
pokopal by ma podkovičkami.
Ja by nenariastla,
by sa nevidala
medzi horami.

XXIII.
1. Milá, čo robíš v rose studenej?
Vijem ti pierko, pierko, pierečko z ruže červenej.

2. Z ruže červenej, aj z majeránu;
pridiže, milý, milý, premilý, ráne v nedeľu.

3. Čo si neprišiel, keď som kázala?
Už som ja pierko, pierko, pierečko inému dala.

XXIV.
1. Ďateľ na dube žalostne ďube,
čo ma po milom, keď k nám nepríde, nepríde.

2. Dobrý večer vám, pani krčmárka;
či tu nebola moja frajerka, frajerka.

3. Ej, bola, bola, za dverma stála;
šla by tancovať, ale sa bála, ej, bála.

4. Keby ja vedel, kto s ňou tancoval,
veru by sa s ním do krve rúbal, ej, rúbal.

XXV.
1.Prala som ja na potôčku, prala som, prala som.
pýtal sa ma šuhajíček, čija som, čija som.

2. Ej, nie som ja, šuhajíčko, nie tvoja, nie tvoja,
bo ti ústa na bozkanie nestoja, nestoja.

XXVI.
1. Na prievoze stála, žalostne plakala,
prevez, prevez, prievozičku, dám ti pol toliara.

2. Nemala čím platiť, musela sa vrátiť,
musela tá švárna panna, musela sa vrátiť.

3. Šiel jej milý z vojny, všetok dorúbaný,
tam za vodou v čiernej zemi leží zahrabaný.

4. Chcela ho videti, s ním sa potešiti,
jeho hlávku dorúbanú šatkou zaviazati.

XXVII.
1. Hej! keď som išiou na zboj,
rozvíjau sa javor,
ked som šiou zo zboja,
spadou list s javora.

2. Hej! na Divínskom zámku
tri reťaze visia,
nebojže sa Janík,
veď ťa neobesia.

3. Hej! šibeničke troje
kerôže ste moje,
či hornie, či dolnie,
či tie maľované?

XXVIII.
1. Poniže Braniska
tečie voda bystrá
nemôžem ju zastaviť;
frajerôčka pyšná
za druhého išla,
nemôžem jej zabrániť.

2. Dával som im voly,
čo oraly v roli
ešte mi ju nedali,
dával som im kone,
čo oraly pole,
ešte mi ju nedali.

3. Ale čo sa stalo,
dievča tak ostalo,
teraz mi ho núkajú,
a ja im ho nechcem,
obrátim sa, kde chcem,
nechže si ho trímajú.

XXIX.

1. Sobota, nedeľa, bodaj priletela!
Ej, žeby som milého čo skorej videla.

2. Sobota, nedeľa, bodaj bola rokom,
ej, aby mohla sedeť s milým pod oblokom.

3. Sobota, nedeľa, ver' mi zticha ide,
ej, milého nie doma, ktože ku mne príde.

XXX.
1. Preleť, sokol, biely vták, k mojemu milému,
pozdravuj ho na stokrát, povedz službu jemu.

2. Že ho verne milujem, v mojom srdci nosím,
aby prišiel večer k nám, že ho pekne prosím.

3. Len sa ho ja opýtam, čo sa na mňa hnevá?
Keď k nám prvej chodieval a už nechodieva.

XXXI.
1. Nevydávaj sa ty dievča ešte,
lepšie je dievčatu, než neveste;
dievčatko si chodí po slobode,
ako tá rybička v bystrej vode.

2. Keď ide po poli, veselí sa,
keď vidí šuhajka, zasmeje sa;
nasbiera si kvieťa všeliakého,
uvije pierečko pre milého.

3. Keď skladá a vije to pierečko,
horí od ľúbosti jej srdiečko;
za rána bárs kedy pierko oddá;
mladého dievčata vydať škoda.

XXXII.

1. Poniže mlyna hustá vrbina,
kde je tá mlynárka, čo mňa ľúbila?

2. Verne ľúbila a milovala,
vyviedla koníčka a osedlala.

3. Dala mi rybku i chleba smidku,
toto ti môj milý za tvoju lásku.

XXXIII.
1. Ja maličký a dengľavý už som sa zverboval,
milá plače, horekuje, že som sa na to dal.

2. Neplač milá, nehorekuj, veď ti je už darmo,
už ja musím mašírovať a to zajtrá ráno.

3. Môj karabín a pištole sú mi už na stole,
môj kôň vraný osedlaný stojí mi na dvore.

XXXIV.
Ej, Dunaju, Dunaju,
ty tichučká voda,
ej, či sa ja mám vydať,
či ma bude škoda.

2. Ej, Dunaj mi hovori,
tichá voda svedčí:
ej, vydaj sa dievčatko,
netrp veľa reči.

XXXV.
1. Kde si bola, Anulienka moja?
Nebolo ťa včera večer doma.

2. Či si dala, koníkovi obrok?
Dala som mu, keď prišiel pod oblok.

3. Či si dala koníkovi vodu?
Dala som mu, keď prišiel ku brodu.