Národné spievanky (Mikuláš Moyzes)

Music files

L E G E N D

Disclaimer

How to download

ICON	SOURCE
	File details
	Help

• CPDL #29942: 

Editor: Jan Pallas (submitted 2013-08-23).   Score information: A4, 35 pages, 590 kB   Copyright: CPDL

Edition notes:

General Information

Title: Národné spievanky
Composer: Anonymous (Traditional)
Arranger: Mikuláš Moyzes

Number of voices: 4vv   Voicing: SATB

Genre: Secular, Folksong

Language: Slovak
Instruments: A cappella

Published: 1939

Description: Edícia Spevom hučte, doliny, Turčianský Sv. Martin

External websites:

Original text and translations

Slovak text

I.
1. Pod Muráňom, v tej doline,
čierny havran vodu pije.

2. Pije ju on s veľkým žiaľom,
plače dievča, plače dievča za šuhajom.

II.
1. Anča čierna, bud’ mi verná
kto by teba nemiloval bol by šelma.
2. A ja šelma, ja nič nemám
iba jednu košelienku, i tu predám.

III.
1. Mariška! nepolievaj chodníčky!
Príde k tebe milý tvoj,
zamaže si čižmičky.

Ružička! tá červená ružička!
Bozkajme si, môj milý,
naše červené líčka.

IV.
Tečie voda z javora,
mojej milej do dvora,
tečie voda, aj potok,
mojej milej pod oblok.

2. Pod oblôčkom pískajú,
von ťa, milá, volajú:
Poďže, milá, poďže von,
máš milého pred domom.

3. Čo ma po tom vo dvore,
mám druhého v komore,
aj ten leží v nemoci,
veď mi zomrie tej noci.

V.
Ovce moje, len pomalu,
nekonajte vel’mi moju starú hlavu,
lebo ked’ sa ja dokonám,
neviem komu vá zanechám,
a potom sa šiky miky rozidete,
akže vy mňa, ovce moje zabudnete.

VI.
1. Ej, hora, hora, hora vysoká!
Kto ťa bude, hora, rúbať,
keď ja budem mašírovať?
Ej, hora, hora, hora vysoká!

2. Ej, lúka, lúka, lúka zelená!
Kto ťa bude, lúka, kosiť,
keď ja budem šabľu nosiť?
Ej, lúka, lúka, lúka zelená!

3. Ej, žitko, žitko, žitko belavé!
Kto ťa bude, žitko, žati
keď ja budem v gliede státi?
Ej, žitko, žitko, žitko belavé!

Ej, vínko, vínko, vínko červené!
Kto ťa bude vínko piti,
keď ja budem krv cediti?
Ej, vínko, vínko, vínko červené!

5. Ej, ruža, ruža, ruža voňavá!
Kto ťa bude, ruža, trhať,
keď ja budem v hrobe ležať?
Ej, ruža, ruža, ruža voňavá!

VII.
1. Ani tak nehorí svieca farárovi,
ako dievča horí k svojmu frajárovi.

2. Ani tak nehorí v kostole kahanek,
ako dievča beži, ked’ ide natanec.

3. Ničo ho mi nežial’, len môjho milého,
že sme tak d‘aleko jeden od druhého.

VIII.
1. Dosti som sa nachodil
tmavých noci nablúdil;
bola zima, blato, nič som nedal na to,
len som dievča navštivil.

2. Pred Vianoci v ten týždeň
chodievals k nám každý deň,
ale už nechodiš, azda sam a bojiš?
Čo by sa bál, už pridem.

IX.
1. Vydala mamka, vydala dcéru do cudzej krajiny;
zakázala jej, prikázala jej, aby neprišla k nej.

2. Za sedem rôčkov, za sedem týždňov aj za sedem hodín.
Jaj, mamko moja, to je za veľa, ja vám to nezdržím.

3. Ja sa urobím vtáčkom jarabým a ja k vám priletím
a do záhradky sadnem do hriadky, na bielu l’aliju.

4. Keď ona vyschne, keď ona vyschne, veď ja ju polejem,
ani rukami, ani rukami, len môjmi slzami.

5. Keď ma budete, mamičko moja, dolu s nej sháňati,
tak vám ja budem v mojej žalosti odpove dávati:

6. Ej, dobre vám je, mamička moja, medzi tou svojinou,
ale mne beda, beda, prebeda, medzi tou cudzinou.

X.
1. Povedal mi jeden chlapec, že já neviem chleba napiéct,
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, chleba napiect’.

2. A ja som si rozmyslela, chleba som si ja upiekla.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, ja upiekla.

3. Taký sa mi chlebik udal, že pod kôrkou kocúr dudal.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, kocúr dudal.

4. A v prostriedku taká osla, čo si chlapci nože ostria.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, nože ostria.

XI.
1. Čie sa to ovečky na tom grúni pasú?
To sú Janíkove, čo ho vešat idú.

2. A keď ho už viedli cez to šíre pole,
milá naňho volá: vráť sa srdce moje.

3. Akože sa vrátím, keď som okovaný,
čakajú ma kati, pod šibenicamy.

4. Nevešaj ma kate, nevešaj ma hore,
kým sa ja odberiem, od otca, matere.

XII.
1. Kázala mi mati biele húsky hnati,
ta dolu, ta dolu k mlynárovej hati.

2. Chytila mlynárka širokú lopatu,
zabila mi húsku, najkrajšiu, chochlatú.

3. Počkaj ty mlynárka, čo sa tebe stane,
ak moja husička na nôžky nestáva,
lebo moja húska na nôžky nestane.

4. Hotuj sa mlynárka, do panského prava,
lebo moja húska na nôžky nestáva.

5. Počkaj ty mlynárka, urobim ti škodu,
stanem na mlynicu, odrazím ti vodu.

XIII.
1. Stávaj Hanzo hore
na banu klopajú,
ak neskoro prídeš,
fárat ti nedajú.

2. Neskoro som prišiel,
fárat mi nedali,
ešte ma hutmanskou
palicou vyprali.

3. Abyže vám zanát
s vašimi banami,
ked ste manabili,
fárajte si sami.

XIV.
1. Hej! pofukuj, povievaj, vetríčok voňavý,
poráňaj, pozrážaj rosičku pred nami.

2. Hej! horička zelená dal by t’a pozlátit’,
keby sa mi chcela frajerka navrátit’.

3. Hej! Pol’ana, Pol’ana, celá si zoraná,
zorali t’a chlapci v noci pri mesiaci.

4. Hej, pijú chlapci, pijú v kamennej pivnici,
všetko ľudia vravia, že sú to zbojníci.

XV.
1. Budzil som ca, budzil, nech celas hore stac,
povedala si mi, že sa ci chcelo spac.
Ked’ sat i chce spac, teda sa vyspi, alesi
dzievča viac na mňa nepomysli.

2. Požičaj mi, milá, tej tvojej laterne,
nach sa ci podzivam na tvé oči čierne.
A ja jej nemám, hl’adaj si ju sám,
v komore za dverma, tam je má laterna.

3. Požičaj mi, milá, tej tvojej laterne,
nach sa ci podzivam na tvé oči čierne.
Na okne sirka, kremeň, ociel’ka,
zahreš si šuhajko a podz podivaj sa.

XVI.
1. Nieto, nieto v šírom svete milšieho,
jako já mám milovnika jedného;
tri ročky chodil ku mne,
sl’uboval, že ma vezme,
a odvrátil svoje srdce ode mne.

2. Kam že ty už môj najmilši chodievaš,
že ty za mňa zarmútenú zabúdaš?
Povedzže mi ešte raz, či tvá láska je len špás,
či ty mňa už zarmútenú tak nechá š?

XVII.
Dobrú noc, má milá, dobrú noc,
nech ti je sám Pán Boh sám na pomoc.
Dobrú noc, dobre spi,
nech sa ti snívajú sladké sny.

XVIII.

1. Páni naši, páni,
Pán Boh vás pobije
za tú mladú čeľaď,
čo v hárešte hlivie.

2. Už odbila jedna
z polnoci hodina,
ešte sa moj milý
tam po vonku túla.

3. Tam po vonku túla,
veselo si spieva,
nejedno dievčatko
hore hláku dvíha.

XIX.
1. Dolnú bránu za päť rôčkov stavali,
pred nou, za nou mládenci sa rúbali
Vtedy bolo sveta žit, gverkom a haviarom bit,
z krčmy na fraj a z fraja do bani ist.

2. Na Vinšachte striebornýma lónajú,
Ked nemajú, to je kríž pime na borg, tovaryš,
pime na borg až do rana, tovaryš.

3. V tej Štiavnici velmi strmie chodníčke,
šiel by na fraj, zodral’ by si čižmičke.
Čižmičke obuv nový a strieborné podkovy,
ešte takie nikto nemal na nohy.

XX.
1. Keď som šiel cez pole, cez pole krásnô,
videl som dievča, čo húsky páslo;
pod stromom pekným, krásnym zeleným
žalostne plakalo a pod ním stálo.

2. Nič neplač, nič nežial’ moja dušička,
vezmi si ručníčok, utri si líčka,
červené líčka ako jabĺčka,
nič neplač, nič nežial, moja dušička.

XXI.
1. Šuhajova mati,
ej, tak mi dobre praje,
kade ja chodievam,
tie chodnicky kl‘aje.

2. Šuhajova mati,
ei, tak mi dobre nepraj,
kade ja chodievam,
tie chodnicky nekl‘aj.

3. Šuhaju, šuhaju,
ej, čo sa ti nedejem,
či nerada robím,
či sa nezasmejem.

4. Mohla by som sati,
ej, šuhaju dobre diat’,
akby š la za teba,
mohol by si ma vziat’.

XXII.
1. Široký jarčok, bystrá vodička,
napoj mi, milá, môjho koníčka!
Ja ho nenapojím,
lebo sa ho bojím,
že som maličká.

2. Tvoj koník vranný, ostrokovaný,
pokopal by ma podkovičkami.
Ja by nenariastla,
by sa nevidala
medzi horami.

XXIII.
1. Milá, čo robíš v rose studenej?
Vijem ti pierko, pierko, pierečko, z ruže červenej.

2. Z ruže červenej, aj z majeránu;
prídíže, milý, milý premilý, ráno v nedeľu.

3. Čo si neprišiel, keď som kázala?
Už som ja pierko, pierko, pierečko, inému dala.

XXIV.
1. Ďateľ na dube žalostne ďube,
čo ma po milom, keď k nám nepríde, nepríde.

2. Dobrý večer vám, pani krčmárka;
či tu nebola moja frajerka, frajerka.

3. Ej, bola, bola, za dverma stála;
šla by tancovať, ale sa bála, ej, bála.

4. Keby ja vedel, kto s ňou tancoval,
veru by sa s ním do krve rúbal, ej, rúbal.

XXV.
1.Prala som ja na potôčku, prala som, prala som.
pýtal sa ma šuhajíček, čija som, čija som.

2. Ej, nie som ja, šuhajíčko, nie tvoja, nie tvoja,
bo ti ústa na bozkanie nestoja, nestoja.

XXVI.
1. Na prievoze stála, žalostne plakala,
prevez, prevez, prievozníčku, dám ti pol toliara.

2. Nemala čím platiť, musela sa vrátiť,
musela tá švárna panna milého utratiť.

3. Šiel jej milý z vojny, všetok dorúbaný,
tam za vodou v čiernej zemi leží zahrabaný.

4. Chcela ho videti, s ním sa potešiti,
jeho hlávku dorúbanú šatkou obviazati.

XXVII.
1. Hej! ked‘ som išiou na zboj
rozvíjau sa javor,
ked som šiou zo zboja,
spadou list s javora.

2. Hej! na Divínskom zámku
tri ret’aze visia,
nebojže sa Janik,
ved‘ t’a neobesia.

3. Hej! šibeničke troje
kerôže ste moje,
či hornie, či dolnie,
či tie mal’ované?

XXVIII.
1. Poniže Braniska
teče voda bystrá
nemožem ju zastavit‘;
frajirôčka pyšná
za druhého išla,
nemôžem jej zabránit’.

2. Dával som im voly
čo oraly v roli
ešte mi ju nedali,
dával som im kone,
čo oraly pole,
ešte mi ju nedali.

3. Ale čo sa stalo
dievča tok ostalo,
teraz mi ho núkaju,
a ja im ho nechcem,
obrátim sa kde chcem,
nechže si ho trimajú.

XXIX.

1. Sobota, nedeľa, bodaj priletela!
Ej, žeby som milého čo skorej videla.

2. Sobota, nedeľa, bodaj bola rokom,
ej, aby mohla sedeť s milým pod oblokom.

3. Sobota, nedeľa, ver mi zticha ide,
milého nie doma, ktože ku mne príde.

XXX.
1. Preleť, sokol, biely vták k mojemu milému,
pozdravuj ho na stokrát, povedz službu jemu.

2. Že ho verne v mojom srdci nosím,
aby prišiel večer k nám, že ho pekne prosím.

3. Len sa ho ja opýtam, čo sa hnevá?
Ked‘ k nám prvej chodieval a už nechodieva.

XXXI.
1. Nevydávaj sa ty dievča ešte,
lepšie je dievčatu, než neveste;
dievčatko si chodí po slobode,
akotá rybička v bystrej vode.

2. Ked‘ ide po poli, veselí sa,
ked‘ vidí šuhajka, zasmeje sa;
nasbiera si kviet’a všeliakého,
uvije pierečko pre milého.

3. Ked‘ skladá a vije to pierečko,
horí od l’úbosti jej srdiečko;
za rána bárs kedy pierko oddá;
miladého dievčata vydat’škoda.

XXXII.

1. Poniže mlyna hustá vrbina,
kde je tá mlynárka, čo mňa l’úbila?

2. Verne l’úbila a milovala,
vyviedla koníčka a osedlala.

3. Dala mi rybku i chleba smidku,
toto ti môj milý za tvoju lásku.

XXXIII.
1. Ja maličký a dengl’avý už som sa zverboval,
milá plače, horekuje, že som sa na to dal.

2. Neplač milá, nehorekuj, ved‘ ti je už darmo,
už ja musím mašírovat‘ a to zajtrá ráno.

3. Môj karabín a pištole sú mi už na stole,
môj kôň vraný osedlaný stoí mi na dvore.

XXXIV.
Ej, Dunaju, Dunaju,
ty tichučka voda,
ej, či sa ja mám vydat‘,
či ma bude škoda.

2. Ej, Dunaj mi hovori,
Tychá voda svedči:
ej, vydaj sa dievčatko,
netrp vel’a reči.

XXXV.
1. Kde si bola Anulienka moja?
Nebolo ťa včera večer doma.

2. Či si dala, koníkovi obrok?
Dala som mu, keď prišiel pod oblok.

3. Či si dala koníkovi vodu?
Dala som mukeď mi prišiel k brodu.